Informácie o nás

História obce

Abrahám leží na juhovýchodnom okraji Trnavskej pahorkatiny. Celú oblasť možno charakterizovať ako kultúrnu step prevažne odlesnenú. Katastrálne územie tvorí v prevažnej väčšine poľnohospodárska pôda. 
Vykopávky archeológov dokazujú, že územie obce bolo osídlené už od praveku. Striedali sa tu kultúry od najstaršieho neolitu až po Slovanov. Prvá písomná zmienka o obci Abrahám je z 5. marca 1231, kedy bol spísaný v Svätom Abraháme ( Sanktus Abrahám ) testament Šebešom, grófom z Pezinka a Svätého Jura, na majetku svojho syna Abraháma. 

Vznik obce 
Vykopávky archeológov dokazujú, že územie obce bolo osídlené už od praveku. Striedali sa tu kultúry od najstaršieho neolitu až po Slovanov. Prvá písomná zmienka o obci Abrahám je z 5. marca 1231, kedy bol spísaný v Svätom Abraháme ( Sanktus Abrahám ) testament Šebešom, grófom z Pezinka a Svätého Jura, na majetku svojho syna Abraháma. Ďalšia listina z roku 1266 spomína obec ako Szenti Abraam. Obec v 16. storočí patrila panstvu Šintava, od roku 1817 panstvu Čeklís, ktoré tu malo majer. V obci bol v roku 1561 postavený kostol na kamennej podmurovke. Na cintoríne okolo kostola sa pochovávalo do roku 1780. Na mieste dreveného kostola v roku 1782 dal postaviť Karol Esterházy dnešný kostol v slohu neskorého baroka, ku ktorému boli pristavené bočné lode v roku 1934. Pri kostole sa nachádza barokový kríž z roku 1759. Secesný kaštieľ v Abraháme bol postavený v roku 1899 podľa plánu E. Lechnera. Najstaršia známa pečať obce s vyobrazením patriarchu Abraháma, patróna miestneho kostola, pochádza z 18. storočia. Obyvatelia obce sa zamestnávali poľnohospodárstvom 

Školstvo v minulosti 
Správy o ranných začiatkoch školstva sa zachovali iba z ústneho podania , ktoré sa odovzdávalo po celé generácie. Začiatkom 19. storočia ešte nebola povinná školská dochádzka. Prvé školy boli najčastejšie v dedinách, kde bola fara. Kde fara nebola, tam dochádzal učiteľ len občas a to len v zime. Vyučovalo sa v sedliackych domoch zo základov písania, čítania a počítania. Pretože učebnice ešte neboli, tak sa učilo najmä z kníh náboženského charakteru alebo z rozprávkových kníh. Učiteľom bol najčastejšie vyslúžený vojak, ktorý v lete pracoval u gazdu ako sluha a v zime vyučoval deti. Každý žiak, ktorý prišiel do školy musel so sebou priniesť polienko na kúrenie. Učiteľ bol honorovaný tak, že mu deti priniesli po grajciari, vajíčko alebo iné naturálie podľa možností rodičov. 

Najstarší nám známy písomný doklad o abrahámskom školstve sa nám zachoval z roku 1848. V tomto roku sa uskutočnila v notárskom obvode Majcichov kanotácia vizitácia. V doklade kanotáckej vizitácie je zaznamenané, že škola v Abraháme je obcou udržovaná od roku 1842. Obec má 762 obyvateľov, z toho je 751 rímskokatolíckeho vyznania a 11 židovského náboženstva. 

Školstvo v minulosti 
Z dobových písomností, ktoré máme k dispozícii sa dozvedáme, že cirkevný život v obci prešiel v priebehu uplynulých storočí búrlivým vývojom. Prvé poznatky o cirkevnom živote dosvedčujú, že mieste obyvateľstvo bolo od čias prvej písomnej zmienky o obci pôvodne rímskokatolíckeho vierovyznania. V roku 1523 Ferdinand I. Haburský daroval Šintavské panstvo z vďaky za pomoc pri bitke proti Jánovi Zápoľskému palatínovi Alexejovi Thurzovi. Nakoľko nový vlastník Šintavského panstva bol protestantského vierovyznania, nástojil a všetkými možnými spôsobmi sa usiloval na túto vieru preorientovať aj svojich poddaných. Tí, ktorí neprestúpili na túto vieru museli časom obec opustiť. V roku 1635 zomrel Adam Thurzo a v roku 1636 Michal Thurzo, čím thurzovský rod vymrel po meči. Z majetkov Thurzovcov pripadlo Šintavské panstvo v roku 1639 palatínovi Mikulášovi Esterházymu a jeho synom. Nakoľko Esterházyovci boli rímskokatolíckeho vyznania zasa trvali na tom, aby poddaní prešli na katolícku vieru. Tí, ktorí neposlúchli boli z dediny vykázaní vrátane richtára a majetky im boli zhabané. Na základe sťažnosti týchto vydedencov na cisárskom dvore im neskôr za majetok bola obcou vyplatená náhrada avšak do dediny sa už späť nevrátili. Od čias až dodnes obec zostala rýdze katolícka a až do II. Svetovej vojny bolo v obci vždy niekoľko židovských rodín. Z rokov, v ktorých dochádzalo k zmenám vierovyznania sa zachovalo pomerne dosť písomných materiálov. 

Prvý kostol v Abraháme bol postavený okolo roku 1240-45 synom pezinského a svätojurského grófa Šebeša Abrahámom I., ktorý zdedil po ſom usadlosť, terajší Abrahám. Patriarchovi Abrahámovi bol tento kostol aj zasvätený. Nevieme, kde tento kostol stál, vieme však, že bol drevený. Na mieste terajšieho kostola bol v roku 1561 postavený taktiež drevený kostol na kamennej podmurovke. Okolo kostola, ako to bolo v stredoveku zvykom, bol aj cintorín, v ktorom sa pochovávalo do roku 1780. V roku 1780 bol postavený nový centrálny kríž na novom cintoríne, vtedy ešte mimo dediny, na terajšom mieste. Je pravdepodobné, že obraz Abraháma za hlavným oltárom ešte z tohto dreveného kostola. V čase reformácie, keď vlastnili obec Thurzovci ako súčasť Šintavského panstva, v kostole slúžili bohoslužby obe cirkvi ako katolícka, tak aj protestantská. Ešte pred príchodom tatarov sa v záznamoch o biskupskej vizitácii Abrahám spomína ako fara. Zápis sa nachádza v univerzitnom archíve v Bratislave. Taktiež existuje doklad, že v septembri 1296 tatari zničili kláštor cistuciatov v Abraháme a vyvraždili mníchov. V roku 1782 dal na mieste dreveného kostola Karol Esterházy postaviť v slohu neskorého baroka dnešný kostol bez bočných lodí, ktoré boli pristavené neskoršie /1934/. Z kamennej podmurovky pôvodného kostola bola na mieste terajšej fary obecná väznica, ktorá neskôr slúžila ako hasičská budova až do doby postavenia novej fary. V predchádzajúcich storočiach Abrahám patril pod farnosť Majcichov aj pod notársky obvod Majcichov. Na majcichovskej fare bola vedená aj abrahámska matrika. Až do roku 1907 chodili slúžiť omše a vysluhovať sviatosti správcovia fary z Majcichova. Medzi inými aj kſaz - spisovateľ /1822-1870/ Ján Palárik. Farský úrad v Abraháme sa datuje dſom 10.5.1907, kedy bola Ostrihomským arcibiskupstvom schválená a potvrdená žiadosť o zriadenie farnosti v Abraháme. Doklad - originál je uložený na fare v Abraháme. Za zriadenie farnosti patrí vďaka majetným, ale bezdetným manželom Horváthovým, ktorí v prospech zriadenia fary venovali celý svoj movitý i nemovitý majetok, čo bolo základnou podmienkou pre schválenie fary. Požiadavka cirkevnej vrchnosti na zriadenie fary bola, aby bol správca fary materiálne zabezpečený. Manželia Horváthoví venovali do základiny fary tzv. urbarský trojhošťak, ktorý predstavoval asi 24 ha pôdy a tiež dom pod terajším popisným číslom 127, ktorému miestni obyvatelia doteraz hovoria fara. Týmto skončili dovtedajšie povinnosti obyvateľov Abrahámu, ktorí vozili farára z Majcichova v nedeľu, vo sviatok, na krstiny, svadby a pohreby na konských povozoch zdarma. Školská stolica dohliadala na poradie, podľa ktorého gazdovia, ktorí vlastnili záprahy mali doviezť farára. V zimných mesiacoch doprava bola veľmi obtiažna a taktiež cestovanie na otvorených vozoch alebo saniach a vykonávanie bohoslužieb a obradov v nevykúrených kostoloch podlamovalo zdravie kſazov, čo často zapríčiſovalo aj ich predčasnú smrť. Keďže z tejto fary do kostola a školy bolo ďaleko, čo najmä v zime pre sneh, v jeseſ a na jar pre blato spôsobovalo farárovi problémy, farníci sa dohodli, že postavia novú faru v blízkosti kostola a školy. Pri kostole bol obecný pozemok, na ktorom bola školská ovocná škôlka, obecná ľadovſa a hasičská búda postavená z hrubého kameſa. Do búdy občas zatvárali tulákov, opilcov, cigáſov, ktorí nejakým spôsobom narušili chod dediny. V roku 1912 bola terajšia fara postavená za peniaze získané predajom starej fary a pomoci farníkov. 

Abrahámsky kroj patrí do trnavského regiónu. 
Ženský kroj: Je to riasená sukſa a vyšívaná zástera. Rukávce sú so zlatom vyšívané na gatre. Dolná časť rukávcov - tacle je z čipiek, ktoré sa zhotovovali paličkovaním. Krézel (golier) je tiež zhotovené z čipiek so zlatom vyšívaným obojkom. Pod krkom je vyšívaná mašľa. Slobodné dievčatá majú na hlave širokú červenú stužku dolu zakončenú zlatými strapcami. Vydaté ženy nosia na hlave zlatom vyšívaný čepiec s bielim riaseným okrajom. Ku kroju patrí aj vyšívaný prucel (vesta).Na zásteru sa viažu prepásky so širokým vyšívaných stužiek. Na nohy si ženy obúvajú čižmy až po kolená. 

Mužský kroj: Sú to čierne, úzke, súkenné nohavice zdobené šnurovaním. Košeľa vyšívaná so širokými rukávmi. Na košeľu sa oblieka stromový prucel. Na hlave sa nosí malý čierny širáčik s kosierkami pre mládencov. Čižmy sú vysoké po kolená.

Zaujímavosti

Živočíšstvo 

Na území obce sa nachádza bohaté spoločenstvo hmyzu. Zaujímavý je najmä chránený roháč obyčajný. Zastúpenie majú obojživelníky ako sú skokany, ropuchy a mloky. Z plazov je tu užovka, slepúch a jašterica. Z drobných stavovcov hraboš poľný, chrček, syseľ. Z dravcov kaňa, sokol myšiar a sovy. Poľná a lesná zver je zastúpená srnou, zajacom, bažantom a jarabicou.

Vykopávky archeológov dokazujú, že územie obce bolo osídlené už od praveku. Striedali sa tu kultúry od najstaršieho neolitu (lužianska,lengyelská a želiezovská kultúra). Našli sa tu kostrové pohrebiská s bronzovej doby, halštatské sídlisko, ale i osídlenie z rímskych čias,slovanské žiarové pohrebisko a pohrebisko z čias Veľkej Moravy.
Prvá písomná zmienka o obci Abrahám je z 5. marca 1231, kedy bol spísaný v Svätom Abraháme (Sanktus Abrahám) testament Šebešom, grófom z Pezinka a Svätého Jura, na majetku jeho syna Abraháma.
Ďalšia listina z roku 1266 spomína obec ako Scent Abraan. Obec v 16. storočí patrila panstvu Šintava, od roku 1817 panstvu Čeklís, ktoré tu malo majer. V obci bol v roku 1561 postavený kostol na kamennej podmurovke. Na cintoríne okolo kostola sa pochovávalo do roku 1780. Najstaršia známa pečať obce s vyobrazením patriarchu Abraháma, patróna miestneho kostola, pochádza z 18. storočia. Obyvatelia obce sa zaoberali poľnohospodárstvom. 

Kostol sv. patriarchu Abraháma 

Neskorobarokový rímsko-katolícky kostol sv. patriarchu Abraháma bol postavený v roku 1782. Stojí na mieste staršieho dreveného kostola, ktorý bol už v zlom technickom stave. Dnešnej podoby sa mu dostalo v roku 1934 prístavbou dvoch bočných lodí, pretože už nevyhovoval narastajúcemu počtu obyvateľov. Pri kostole sa nachádza barokový kríž z roku 1759.

Kaštieľ 

Secesný kaštieľ postavený v roku 1899 podľa plánu architekta E. Lechnera. Okolo kaštieľa je rozľahlý park. Donedávna bol v kaštieli odborný liečebný ústav pre deti trpiace obezitou, v súčasnosti je nevyužitý a chátra.

Kultúrny dom 

Kultúrny dom bol postavený v roku 1936, zrekonštruovaný v r. 1994 - 1996.

Základná škola 

Rímskokatolícka škola s piatimi triedami bola postavená v roku 1930. Výstavbu navrhli 5. mája 1929 Dr. Michal Tarek, Alojz Poppy a Michal Šimko. Okolo r. 1983 bola vybudovaná prístavba, v ktorej boli umiestnené ďalšie učebne. Rekonštrukcia a zateplenie vonkajšieho plášťa budovy prebehla v rokoch 2007 - 2011.

Obecný úrad 

Budova obecného úradu bola postavená v polovici 19. storočia, s rekonštrukciou na začiatku 21. storočia.

Materská škola 

Súčasná budova materskej školy bola vybudovaná v roku 1972. Navštevuje ju priemerne 40 detí v predškolskom veku. Nachádza sa tu kuchyňa aj jedáleň.

Zdravotné stredisko 

Budova zdravotného strediska bola postavená v roku 1962. V rámci brigád sa na stavbe podieľali občania spoločenskej organizácie. V budove je všeobecná a detská ambulancia. Pod zdravotný obvod patrí aj obec Hoste.

Múzeum 

Na základe rozhodnutia obecného zastupiteľstva sa v budova staršej školskej budovy po oprave zriadilo obecné múzeum, ktoré bolo slávnostne otvorené v roku 2004. V roku 2005 múzeum vlastnilo viac ako 650 exponátov, ktoré darovali občania Abrahámu a okolitých obcí. Sú tu napríklad vystavené kuchynské náčinia používané v domácnostiach v 19. a 20. storočí. V ďalšej časti múzea je sústredené poľnohospodárske náradie používané v 19. a 20. storočí. Zaujímavosťou sú pluhy s drevenou konštrukciou, ako aj konské a volské postroje. Raritou je sprístupnená vínna pivnica s klenutou klenbou z 19. storočia, o ktorej nevedeli ani najstarší občania obce. Bola objavená iba náhodne. Vďaka zberateľovi Karolovi Godovičovi sa zachovalo aj náradie a stroje na mlátenie obilia z 19. a 20. storočia. Múzeum navštívil aj Svetoslav Veigl. V budove je z druhej strany je obecná knižnica, ktorej vznik sa datuje od roku 1919.

Cintorín 

Súčasný cintorín bol zriadený v roku 1780, v tom čase mimo obce. V roku 1961 tu obec postavila dom smútku a v roku 1967 cintorín oplotila. K rozsiahlej úprave obec prikročila opäť v rokoch 1995 - 2000. Dokončilo sa oplotenie, vybudovali chodníky, osvetlenie, prístrešok domu smútku a obnovili pomníky významných osobností.

Vegetácia 

Celé územie je odlesnená rovina, na ktorej sa pestujú kultúrne plodiny. Zachovali sa zvyšky lužného lesa s drevinami dub letný, javor poľný,brest nízky, jaseň štíhly, topoľ čierny. Rozšírené sú agát, topoľ, vŕba a kroviny trnky, bazy čiernej, liesky, ruža šípová a orech vlašský. Ovocné dreviny hruška, jabloň, čerešňa.

Klimatické podmienky 

Oblasť Abrahámu patrí do teplej oblasti, pre ktorú je charakteristický počet letných dní v roku nad 50 s maximálnou teplotou vzduchu 25°C a miernou zimou. Celoročný úhrn zrážok sa pohybuje od 530 do 650 mm. Okolie obce s priľahlým okolím patrí čo do množstva zrážok k jednej z najsuchších oblastí strednej Európy.